Svätyňa Panny Márie Slziacej sa nachádza v Máriapócsi, v gréckokatolíckom biskupstve Hajdúdorog. Je to najväčšie gréckokatolícke pútnické miesto v Maďarsku.
Koncom 17. storočia dal namaľovať obraz Bohorodičky v malom drevenom kostole tunajší sudca, László Csigri ako poďakovanie za jeho prepustenie z tureckého zajatia. Obraz namaľoval brat vtedajšieho gréckokatolíckeho kňaza, István Papp.
Dňa 4. novembra 1696 bola obec dejiskom zvláštnej udalosti: z Máriiných očí na ikone Bohorodičky v ikonostase tiekli slzy. Keď kňaz zo susednej obce priložil umierajúce dieťa k obrazu, dieťa sa uzdravilo. Správy o týchto udalostiach, napriek obmedzeným komunikačným možnostiam, sa rýchlo rozšírili do celého okolia, ba až na cisársky dvor. Ikonu na základe cisárskeho dekrétu odviezli do Viedne a uložili vo viedenskom Dóme sv. Štefana. Na jej miesto uložili kópiu obrazu. Dňa 1. augusta 1715 sa zázrak zopakoval – aj z kópie obrazu tiekli slzy. To sa opakovalo 2. a 5. augusta počas liturgie. Všimol si to kantor, videlo to niekoľko stoviek ľudí. Posledné slzenie obrazu bolo pozorované od 3. decembra až do konca toho roka.
Prvé a druhé slzenie sa udialo v malom drevenom kostole. Počet pútnikov, ktorí tu prichádzali postupne narastal tak, že ich kostol nemohol všetkých pojať. V roku 1731 až 1756 bol postavený nový kostol v barokovom slohu, je zasvätený sv. Michalovi. V roku 1948 udelil kostolu pápež Pius XII. titul bazilika minor.
Významným dňom pre toto pútnické miesto bol 18. august 1991, kedy pápež sv. Ján Pavol II. odslúžil svätú liturgiu v byzantskom obrade v maďarskom jazyku za účasti státisícov veriacich. Ročne toto miesto navštívi 500 – 600 tisíc veriacich. Dňa 3. decembra 2005 kardinál Péter Erdö vyhlásil Máriapócs za národnú svätyňu.
